Mám priateľa, s ktorým som už 8 rokov. Na začiatku vzťahu sme jeden druhého celkovo spoznávali a dávali si najavo, čo druhému vadí a čo by sme si nemali navzájom robiť. Mne stačilo hneď na začiatku vzťahu spoznať, čo by bolo priateľovi nepríjemné a odvtedy sa všetkých tých pravidiel držím a ostatní si už domyslím sama, pretože viem, ako sa mám vo vzťahu s niekým na kom mi záleží správať.. Ale za to s priateľom stále bojujem.

Síce mi vždy s niečím pomôže, keď má čas, vie sa ku mne správať aj milo. Ale občas urobí niečo, kvôli čomu ešte on na mňa niekoľkokrát vyštartoval, že mi to je nepríjemné alebo dokonca ma to poníži či raní, ale vždy sa chová tak, akože si tohto nie je vedomý a keď mu to dám slušne v pokoji as rešpektom najavo , vždy po mne vyštartuje a začne sa na mňa strašne zlostiť, hádať sa so mnou, odpovedá mi vždy štýlom: a čo ako, že toto robím? A hovorí mi to takým tónom, že keby som mu povedala, áno mám s tým problém, že mi snáď jednu vrazí. Robí zo mňa hneď nemožnú. V tej chvíli ma to raní ešte viac, že ​​ho absolútne nezaujíma, čo ja si myslím alebo ako sa cítim a ešte je na mňa naozaj nahnevaný, do všetkého búcha, div niečo nerozbije a tým ma vlastne zastrašuje.

Celú dobu sa mu venujem, fungujem v domácnosti, varím, chodím do práce aby som mu uľahčila starosti a hlavne aby som si mohla sama dopriavať a nemusela žmurkať o peniaze jemu. Ja to u predošlých dvoch partnerov nikdy nezažila, vždy sme si v priebehu vzťahu vymenili kvôli rôznym situáciám názory a podľa toho už sme obaja vedeli, ako spolu máme fungovať. Ale tento partner sa so mnou nikdy nedokáže v pokoji porozprávať a vypočuť si ma, vždy to musí skončiť hádkou z jeho strany a ja som potom z toho celá zlá, vystresovaná, nemôžem v noci zaspať a stále premýšľam nad tým, prečo to tak je. Často ma to mrzí a plačem z toho po nociach a neviem, ako z tejto situácie vlastne von.